Alexandra Thorn
„If you’re always trying to be normal, you will never know how amazing you can be.“


Věk: 23 let
Rasa: Civil
Bydliště: byt v Harleme
Zaměstnání: Forografka
Výška: 176 cm
Váha: 58 kg


Zbraně/Schopnosti/Zvláštnosti:

  • miluje knihy
  • vie vrhať nože
  • robí dobré fotky
  • streľba z luku (iba na krátku vzdialenosť)

Charakter:

Alexandra je 176 cm vysoká blondýnka s modrými očami a jemnými pehami v okolí nosa a líc, ktoré sa dajú ľahko zamaskovať mejkapom, čo Alexandra niekedy využíva, niekedy zase nie. Miluje knihy. Je možné, že ju nájdete len tak niekde sedieť v parku, opretú o strom, zažranú do nejakej z jej kníh. Niekedy sa nimi nechá tak uniesť, až začne úplne ignorovať svet okolo seba. Vo svojom byte má vlastnú, menšiu knižnicu. Je to pochabý rojko, ktorý verí v nadprirodzeno, hoci nemá žiaden dôkaz. Vďaka jej bláznivej povahe nikdy neviete čo spraví. Chvíľku je introvert, potom zasa extrovert. Všetko záleží od jej nálady. Ak ju nenájdete ponorenú v knihách pravdepodobne ju nájdete s foťákom na krku, ktorý so sebou nosí takmer všade, čo ju aj živí. Vždy chcela byť ako nejaká hrdinka z jej kníh, preto sa v letnom tábore naučila aspoň vrhať nožmi a strieľať z luku (strieľať z luku dokáže dobre iba do 15 m, potom už to začína byť okolo nej nebezpečné). Jej tajným snom je dostať sa k akýmkoľvek nadprirodzeným schopnostiam. Tento sen považuje za ťažko dosiahnuteľný, ale nie nesplniteľný, lebo niečo v jej vnútri jej hovorí, aby nestrácala vieru.

Minulost:

Alexandra vyrastala ako jedináčik v milujúcej rodine. Obaja jej rodičia pracujú ako novinári už takmer 30 rokov. Mala šťastné detstvo. Rodičia sa jej snažili splniť, čo jej videli na očiach, no väčšinu vecí si musela zaslúžiť, pretože z nej nechceli vychovať rozmaznanú potvoru. Rodičia jej čítavali rozprávky na dobrú noc a ona si príbehy tak zamilovala, že v piatich rokoch požiadala rodičov, aby ju naučili čítať a oni jej žiadosti vyhoveli. Keď mala 8 rokov pohrýzol ju upír. Nevypil jej veľa krvi, pretože jeho spoločník ho zastavil. Ovplyvnil malú Alexandru, aby na to zabudla. Alexandra síce zabudla no začala veriť v nadprirodzeno viac ako predtým. Odvtedy sa začali prejavovať jej zmeny nálad z extrovertnej na introvertnú a naopak. Preto jej rodičia kúpili prvý foťák, aby pomocou neho mohla vyjadrovať svoje pocity. Najskôr fotila samé hlúposti (čo asi tak môže fotiť 8-ročné dievča?), no neskôr boli jej fotky krajšie a krajšie. V trinástich vyhrala prvú forografickú súťaž a čím ďalej, tým viac sa jej darilo. V pätnástich dostala svoju prvú fotku do novín (vďaka rodičom). V sedemnástich si založila vlastný blog, ktorý ju teraz (aj na jej prekvapenie) živí. Okrem blogu sem-tam prispieva aj do miestnych novín a naďalej sa zúčastňuje súťaží. Od desiatich do šestnástich rokocv chodila do letného tábora, kde sa naučila perfeknte vrhať nožom a trochu strieľať z luku. Asi pred mesiacom sa rozhodla, že prestane bývať s rodičmi a presťahovala sa do Harlemu. Väčšinou má niekde pri sebe ukrytý nôž na vrhanie. Predsa len, Harlem nie je zrovna tá najbezpečnejšia štvrť.