Michael Ravenchild
„Z budúcnosti sa stáva minulosť, preto nás prenasleduje do konca života.“


Věk: 24 let
Rasa: Lovec stínů
Bydliště: Inštitút
Výška: 196 cm
Váha: 91 kg

Výcvik: Dokončen

Úrověn: 9

Zbraně/Schopnosti/Znamení:

  • Luk
  • Mačeta
  • Dvojsečná sekera
  • Anjelské ostrie
  • Prakticky čokoľvek mu poslúži ako zbraň
  • Rýchlosť a obozretnosť
  • Jazyky: nemčina, čínština, arabčina 
  • Vždy má pri sebe prezervatív 

Charakter:

Michael zdedil oči a najmä pohľad, ktorý sľubuje dýku zabodnutú v srdci, po matke. Inak je takmer kópiou svojho otca. Po kom ale zdedil mierne chrapľavý hlas nie je jasné. Ale vôbec si naňho nesťažuje, pretože je to jeho hlavná baliaca zbraň. Ako dieťa bol veselí, vyviedol množstvo hlúpostí a keď odišiel s rodičmi do Viedne tak sa jeho častou činnosťou stalo vykrádanie z inštitútu. Vďaka tomu spoznal nielen civilov ale aj podsveťanov a utvoril si o nich neutrálny názor. Jednoducho voči nim zaujíma priateľský postoj avšak ak ho niekto napadne tak sa bráni. A to tvrdo. Jeho detská veselosť bola zabitá už na začiatku vojny, na ktorej konci sa z neho stal nezdravo obozretný mlčanlivý mladík. Povojnové udalosti mali taktiež naňho dopad. Stával sa často terčom urážok a osočovania, čo vlastne pretrváva aj dodnes. Okrem toho, že si vďaka tomu vybudoval masku, skrz ktorú neprenikajú žiadne emócie, získal aj výraznú averziu voči arogantnosti a povýšenosti. Napriek tomu by sa dal ťažko nazvať mrzutým alebo zatrpknutým. Len si drží odstup. Ale keď si s niekým sadne a cíti sa s ním dobre tak dokáže sršať humorom. Trénoval už od útleho veku ale po vojne s Jonathanom sa stal voči sebe ešte nemilosrdnejší. V tréningoch dodnes hľadá akýsi relax. Jeho dominantnou bojovou technikou je lukostreľba. Trénovať s lukom začal už krátko po príchode do Viedne. Nie je mu cudzí ani boj z blízka. Preferovanými zbraňami sú uňho najmä mačeta a sekere. Bol v mnohých inštitútoch a v každom sa naučil niečo iné. V jednom z nich sa napríklad naučil, že ako zbraň môže použiť skutočne čokoľvek. Od nožu na dopisy, cez sekáčik na ľad až po metlu. Čo sa týka vzťahov, rozhodne svoje srdce nenosí na dlani. Skôr ho má uzavreté ako matriošku a k tomu zamknuté v pevných, porunovaných reťaziach. Ale naproti tomu sa vôbec nebráni telesným radovánkam. A to s kýmkoľvek.

Minulost:

Rod Ravenchild patrí medzi pomerne rozvetvené rodiny. Jej členov môžeme nájsť v mnohých inštitútoch a to na pozícii správcov ale aj obyčajných lovcov. Taktiež niektorý rodinný príslušníci vyučujú na akadémii. Veľká časť rodiny vždy zastávala mierumilovnejšiu cestu formou dohôd a to bol aj dôvod prečo boli odporcami Valentina a aj Jonathana Morgensterna. Avšak v každej rodine sa nájde výnimka a tou boli Sára a Bartolomej. Jediné čo ich zastavilo od toho aby sa pridali ku Kruhu bol Michael, ktorého v tej dobe čakali. A to bolo ich šťastie. Michael teda vyrastal v milujúcej rodine. Už od detstva mu bola vštepovaná prísna výchova a tvrdé tréningy. Keď mal približne šesť rokov, jeho rodičia dostali ponuku spravovať Viedenský inštitút. Prijali to a zobrali so sebou aj svojho jediného syna. Tu sa Michael stretol aj so svetom civilov a podsveťanov, ktorý ho v mnohých aspektoch ovplyvnil. Žil a bol vedený k tomu, že raz z neho bude lovec tieňov. Lenže potom prišiel zlom a tým bola vojna s Jonathanom. Rod Ravenchild sa postavil na odpor až na jeho rodičov. Tí sa k nemu ochotne pridali a bojovali na jeho strane. Michael mal možnosť od nich utiecť, ísť k rodine, postaviť sa na správnu stranu. Lenže svojich rodičov miloval a silno dúfal v to, že zmenia názor a aj stranu v tejto vojne. Bohužiaľ, ukázalo sa, že toto jeho rozhodnutie sa mu stalo osudné. On sám sa bojov nikdy nezúčastnil, od toho ho rodičia držali ďalej ale za to oni sa vo vojne činili. Predovšetkým pod ich rukami padli aj William a Eloise Woodwinterovy. Nakoniec v poslednej bitke obaja jeho rodičia padli a Michael sa ochotne vzdal Spolku. Prešiel si všetkým tým vyšetrovaním, ktorému bol podrobený až kým sa zaňho nakoniec nepostavila rodina. Stalo sa tak, až keď sa preukázalo, že nespáchal žiadny zločin. Napriek tomu bol odvtedy považovaný za vyvrheľa a mnohý zastávali názor, že mal prísť o runy a nemal právo stať sa tieňolovcom. Svoj výcvik dokončoval v rôznych inštitútoch, prevažne tam kde za ním mohla stáť jeho rodina. Do inštitútu v NY sa ale rozhodol ísť dobrovoľne, pretože zachytil aká situácia tam je. Navyše tak trochu dúfa, že jeho pomoc v týchto časoch, zmení o ňom názor a dokáže, že je iný než jeho rodičia.