Profilový obrázek

Josh Prescottoffline

  • Civil
  • 680

    XP

  • 0

    Questů

  • 630

    Návštěv

  • Profilový obrázek Josh Prescott

    Josh Prescott

    před 3 týdny, 3 dny

    12.5.2020

    Neviem ako posledné dni prebehli. Nepamätám si ich. Všetko čo bolo nutné som robil automaticky. Prácu mám pravdepodobne iba vďaka mojej asistentke. Mám take tušenie, že od hladu som nezomrel tiež iba kvôli nej. O rozchode som povedal iba Nicole. Bola to hra na istotu, pretože som vedel, že to spoľahlivo roztrúsi po rodine. A tiež bola asi jediná, ktorej som sa vyplakal na rameno. V tomto je moja sestra najlepšia. Nič sa nepýtala. Nechcela nič vedieť. Len tam sedela. Tiež to bola ona, kto ma dotiahol k tomu zasranému psychiatrovi. Alebo psychológovia. Jednoducho ku Grantovi! Pýtal sa ma kopec debilných otázok. O pocitoch. O tom čo sa stalo. Čo je koho do toho ako sa cítim! Prudko predomnou pristanú dva poháre zmrzliny. Zamrkám a … je to ako keby som sa prebral. Sedím na obede s Nicole, ktorá sa usadí oproti mne a odloží bokom svoj dojedený tanier, aby sa mohla pustiť do pohára. Pozriem sa čo mám vlastne ja na tanieri… je tam zas nejaký šalát. Pozriem znova na Nicole a ona pozerá na mňa. Nakloní hlavu nabok a zamáva mi rukou pred tvárou. Zamračím sa a plácnem ju po tej ruke.
    “Konečne! Bro je späť!” Wtf?! Nemusí tak kričať. Obzriem sa okolo seba a pár pohľadov sme pritiahli. Nicole vytiahne pikslu práškov a zahrka nimi. “A to len vďaka doktorovi Grantovi a týmto tvojim novým kamošom.” Zažmúrim na lieky a zhrozím sa. Antidepresíva. Dosť silné. Chcem jej ich zobrať ale ona uhne s rukou. “Nie, nie. Týmito sa môžeš predávkovať a spôsobujú závislosť. Takže rodinná dohoda je taká, že ich budeš dostávať na prídel. Navyše budeš chodiť pravidelne ku Grantovi a podľa toho sa bude upravovať dávkovanie.” Vysvetlí mi moja drahá sestra.
    “Ja nepotrebujem…”
    “Potrebuješ. O tomto sa s tebou nikto baviť nebude. Nevidel si sa. Nevidíš sa ani teraz. Mama skoro zošalela. Dokonca hovorila o tom, že pôjde tomu koho nesmieme menovať odtrhnúť hlavu. Takže prášky budeš brať, Bro.” Rozohní sa s pilulky si schová do kabelky.
    “Darius za to nemôže.” Ticho poviem a cítim bolestivý pocit na hrudi ale… je to čudné. Nicole si ma ale začne obzerať z každej strany tak sa na ňu zamračím. “Čo je?”
    “Pozerám, že nikde žiadne slzy.”
    “Sklapni.”
    “Nemôžeš mi to mať za zlé. Reval si za všetko. Akože fakt neviem a ani si nedokážem predstaviť čo si mu také strašné spravil, že ti to nedokáže odpustiť. Chceli by sme to vedieť ale chápeme, že o tom hovoriť nechceš. Nikto z rodiny sa ťa na to pýtať nebude. Nechceme riskovať, že sa znova stane epizóda ako pri tvojom coming out. Ideme teda ďalej. Ako sa cítiš?” Z tohto celého je mi jasné, že mali rodinnú poradu, ktorej hlavným tématom som bol ja. Ale odľahlo mi, že sa ma nebudú na nič pýtať. Spomeniem si na to ako Robin kričal… a nič. Teda cítim sa z toho nesvoj ale inak je to také v pozadí. Mám z toho divný pocit.
    “Čudne. Ani to v podstate neviem opísať. Chce sa mi plakať a kričať ale zároveň nechce.” Opíšem aspoň približne svoje pocity. Nicole chápavo prikývne. Pochybujem, že na tom niečo chápe.
    “Okej, to znie celkom fajn. Doktor povedal, že ťa máme viac sledovať či sa u teba neprejavia samovražedné sklony.” Tak teraz na ňu vykulím oči ako tenisáky.
    “Do pekla čo?!”
    “Sú to silné lieky.”
    “Nebudem ich brať!”
    “Takže sa nechceš zabiť?”
    “Preboha, nie!”
    “Tak potom tie lieky zaberajú dobre. Potom mi povedz ak by sa v tomto smere tvoje pocity zmenili.” Povie ledabolo a začne jesť zmrzlinu. Kam som sa to dostal?! Pár krát sa ešte prehrabnem listovou zeleninou. Zamračím na ten svoj obed.
    “Prečo mám šalát?”
    “Vyzeráš tak zle, že trocha zeleniny ti bodne.” Odložím ho bokom a prisuniem si zmrzlinu. A takto aspoň v spoločnom tichu futrujeme do seba zmrzlinu. Ani neviem aký je deň. Necítim sa ani smutný, asi vďaka liekom. Cítim sa proste prázdny. Neviem čo mám robiť. Darius sa so mnou rozišiel, pretože som nebol schopný si vyriešiť svoj problém a dohnal som ho k tomu najhoršiemu. Nemal som ho nikdy postaviť do takej pozície. Takže som sa oňho pripravil sám. Rýpem sa lyžičkou vo zvyšku zmrzliny, ani už na ňu nemám chuť. Pozriem na Nicole, ktorá sa usmieva ako slniečko na displej mobilu a voľačo tam jedným prstom ťuká.
    “Nick? Stále chodíš na kickbox?” Pozrie sa na mňa a nechápavo zvrášti obočie.
    “Jasné, odkiaľ myslíš, že mám takú postavu akú mám.” Pousmejem sa. Teda, aspoň dúfam že to je úsmev.
    “Kedy máte najbližšiu hodinu?” Nicole sa len chápavo usmeje. Toto pochopila veľmi dobre.

    +7 se toto líbí

Josh Prescott

💔

…it’s my fault…

Přátelé

Profilový obrázek
Profilový obrázek
Profilový obrázek
Profilový obrázek
Profilový obrázek
Profilový obrázek
Profilový obrázek
Profilový obrázek

Média

Shadowhunters RPG © 2016 - 2020

Přihlaste se

nebo    

Forgot your details?

Vytvořit postavu