Profile Photo

Josh Prescottoffline

  • Civil
  • 183

    XP

  • 0

    Questů

  • 85

    Návštěv

  • Josh Prescott

    před 1 měsícem, 1 týdnem
    1.9.2019
    Vstal som pomerne brzo ráno. Cítil som sa nevyspatý, nevrlý ale najviac asi celkom prázdny. Po predchádzajúcej noci sa ani nečudujem. Čert mi bol dlžný stretnúť Dariusa. Zlosť vo mne znovu vzkypela a tak som sa radšej prichystal k behu a vyrazil som do parku. Väčšinou mi to pomôže, aby som nepremýšľal ale tentoraz sa to nedalo. Čo si do kelu myslel? Nehovoriac o tom, že to bolo neskutočne drzé. Ale je pravda, že by som si mal nastaviť heslo. A keď som pritom… od rána mi Robin ani nenapísal. Čudovať sa tomu nemôžem. Ak by to bolo naopak, tiež by som sa neozval. Aspoň nie ako prvý. Ale naopak to nie je a ja sa aj tak nehodlám ozvať ako prvý. Zamračím sa a pridám do tempa. Je celkom svieži vzduch. Nebyť toho ako som rozhodený tak by som si to viac vychutnal.

    Po dlhšej chvíli zastavím a kopnem do malého kamienka, ktorý odletí dakam preč. Chcel som ten vzťah ukončiť? Spotený a udýchaný ostávam stáť uprostred cestičky. Posledné dva roky už ten vzťah išiel aj tak do kopru. Na začiatku mi vyhovovalo, že obaja veľa pracujeme. Stále obaja veľa pracujeme, ale… nemali sme sa za tú dobu niekam posunúť? Niekam ďalej? Určite nie až pred oltár, ako tvrdil Darius. Ale aspoň sme už mohli spoločne bývať. Jediné čo chcem je aspoň nejaká iniciatíva z Robinovej strany. Znovu začnem bežať ale už smerom domov. Myslel som, že ma to aspoň trochu uvoľní ale cítim sa rovnako na nič ako keď som vstal. A čo dopekla mala znamenať tá pusa?! Darius bude iba nejaký zmetek, ktorý si rád hrá s ľuďmi. Aj keď je sexy. Ale to zmetkovia bývajú! A tá poznámka o mojich očiach… keď sa mu páčia môže si o nich nechať iba snívať. Alebo radšej nie. Radšej nech sa stará do svojich vzťahov! Nech sa nehrá na nejakého Mr. Break up. Zastavím na prechode a pozerám na toho červeného panáka. Chcem sa s ním rozísť? Chcem to ukončiť? Blikne zelený panák a vyrazím. Pár metrov za prechodom sa ale zastavím. Ak by som to nechcel ukončiť, tak by som mu zavolal. Nečakal by som ani do rána, hneď potom Dariovom telefonáte by som mu zavolal alebo napísal. Tým, že som neurobil nič som to skončil. A čo horšie… je to ako keby som aj potvrdil všetko čo mu Darius nakecal. Bezradne si vojdem rukou do spotených vlasov. To som teda dopadol! Vytiahnem ruku a utriem si ju do, aj tak prepoteného, trička. Pomalým tempom znova vyrazím domov.

    Už sa blížim k činžiaku keď v tom sa zarazím. To je Robinovo auto. Robinovo auto parkuje pred mojim činžiakom. Doslova vo mne hrkne. Obzriem sa či náhodou niekde nestojí ale nikde ho nevidím. Prečo by vlastne mal stáť pred barákom keď má kľúče. Vojdem dnu a ani nečakám na výťah. V rámci buď fit vybehnem na šieste poschodie. Vojdem do bytu a zavriem za sebou dvere. Robina nájdem sedieť na sedačke. Neviem čo si mám myslieť o jeho pohľade, ktorým ma prebodáva. Bez pozdravu, bez slov prejdem do kuchyne a nalejem si vodu do pohára.
    „Preco?“ Tú otázku precedí skrz zuby, takže usudzujem, že je poriadne naštvaný. Ani sa neotočím.
    „Môžeš byť konkrétnejší?“ Opýtam sa a gratulujem si k tomu, že mám pokojný hlas. Počujem jeho rázne kroky smerom ku kuchyni.
    „Konkrétnejší? Fajn! Prečo si náš vzťah tak podelal?! Stál ti aspoň ten parchant za to?! Je to dosť konkrétne?!“ Doslova zakričí. Ja som náš vzťah podelal? Prudko odložím pohár až z neho vyprskne voda aj na linku. Otočím sa a všetok ten hnev čo sa vo mne sa celú tú dobu nahromadil teda vypustím.
    „Ja? Ja som to podelal? Toto čo nazývame vzťahom už bolo podelané dlhú dobu! Tisíc krát som sa snažil o tom s tebou diskutovať. Snažil som sa to dať do poriadku! Snažil som sa aspoň nájsť kompromis, aby sme mohli spolu fungovať ďalej! Lenže ty si na to kašlal! Nie sme schopní sa ani stretnúť na sprostej večeri! Nehovoriac o ďalších veciach! Takže láskavo netvrď, že som to podelal ja!“ Zahučím naňho skoro bez dychu. Prudko dýcham a sledujem ako sa Robin trasie od hnevu. Musím priznať, že tak nahnevaného som ho nikdy nevidel.
    „Nerob zo seba chudáčika ako si sa snažil! Toto všetko ti vyhovovalo! Zrazu ti to nestačí a tak sa vrháš na kadejakých chlapov?!“ Zreve na mňa. Susedia dnes budú mať rušné ráno. Preto trochu stíšim hlas.
    „Moc dobre vieš, že ma toto všetko už dlho hnevalo. Navyše, fakt si o mne myslíš, že by som ťa podviedol?“ Trochu ma bodne pri srdci. Nech už mu Darius povedal čokoľvek mal by vedieť aký som. Mal by vedieť, že niečo také by som v živote nespravil.
    „A čo teda mal znamenať ten telefonát?“ Tiež stíšil hlas a o krok podíde ku mne. Nahlas by som to nepriznal ale začínal ísť z neho strach.
    „Jeden chlap z baru si povedal, že keď ma niekto tak vytočil zrušenou večerou, tak asi nemá cenu aby som bol s ním.“ To je jednoduchý opis toho ako to vlastne bolo. Nemusím ho zaťažovať svojim výbuchom a už vôbec nie tou cudnou pusou čo som dostal. Sledujem ako sa trochu upokojí. Vlastne pôsobí prekvapene z takej odpovede.
    „Takže celé je to o tej večeri? Mrzí ma to. Môžeme ísť teraz na obed.“ Čo? To nemyslí vážne. „Nechcem, aby to takto dopadlo. Môžeme ísť si niekam sadnúť a porozprávať sa. Mohol…mohol by som aj zvážiť to sťahovanie.“ Na toto čakám už viac ako dva roky. Ale prebudil sa neskoro. Veľmi neskoro. Zavriem unavene oči a zamietavo zakrútim hlavou.
    „Nie. Nemáme už o čom diskutovať.“ Poviem potichu a pozriem sa naňho. Je v šoku. Prečo by sme mali niečo ďalej rozoberať? Vo svojej podstate sem došiel iba preto, lebo si myslel, že som mu neverný. Pre nič iné. Teraz keď vie, že sa nič nestalo tak sa bude snažiť o nejakú záchranu? Nie. Zrazu mi príde, že je kuchyňa príliš stiesnená. Vyrazím teda smerom do obývačky ale tam sa nedostanem. Robin ma popadne za rameno a z ničoho nič ma prudko prirazí k chladničke až to v nej zahrmoce. Musím priznať, že to aj zabolelo. Ale ani nepípnem keď vidím jeho výraz.
    „Nechaj si to prejsť hlavou. Porozprávame sa neskôr.“ Zasyčí mi do ksichtu. Potom ma pustí a odíde. Len tak. Ako keby sa nechumelilo. Po celkom dlhej chvíli sa odlepím od chladničky a pozriem sa na ňu. Na dverách sa vyníma výrazná preliačina. Evidentne Robin neberie nie ako odpoveď, takže… pre istotu vymením zámok na dverách.

    +5 se toto líbí
    1 Komentář

Josh Prescott

Lišák

“Bez práce nie sú koláče!”

stav uživatele 183 / XP
Příležitostný hráč

Přátelé

Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo

Média

Fotky
Videa

2016 - 2019 © Shadowhunters RPG