Profile Photo

Josh Prescottoffline

  • Civil
  • 183

    XP

  • 0

    Questů

  • 85

    Návštěv

  • Josh Prescott

    před 1 měsícem, 1 týdnem
    6.9.2019

    Z ničoho nič ucítim vibrovanie. Automaticky moja ruka vystrelí k mobilu, aby som vypol budík. Ešte pred tým, než sa pustí akýkoľvek zvuk. Neznášam budíky. Pohodlnejšie sa zavŕtam do toho príjemne teplého objatia. Spokojne zavrním a doslova sa premáham, aby som rozlepil oči. Ale musím. Dofrasa, včera som mal mať home office. Miesto toho som sa naháňal po všetkých čertoch. Ale dnes nie! Dnes sa z práce odtrhnem! Len si zoberiem pár vecí, cestou sem nakúpim a potom upečiem nejaký ten koláč! Pomaly a neochotne sa vymotám z Dariových rúk. A hlavne potichu. Aby som ho nezobudil. A ešte potichšie opustím spálňu.

    Vychystám sa do práce. Normálne si pripadám už ako ninja, keď sa snažím nerobiť hluk. Zaujímalo by ma kam Maha tak skoro zmizla? Asi bude ranné vtáča. Oholím sa, vyčistím si zuby. Tentoraz už svojou kefkou. Trochu som nervózny z toho, že ho tu nechávam samého. Rátal som s tým, že tu Maha bude. Ale tak Darius si vyrobil provizórnu slepeckú palicu, takže dúfam, že sa neprerazí. Panebože, potrebujem kávu! Vyrazím a zoberiem si, znova, Dariove kľúče. Cestou k autu ešte napíšem pár správ asistentke. Potrebujem nejakú dovolenku. Je toho na mňa moc. Potrebujem si dať svoj život dokopy. Nehovoriac o tom, že musím vytriediť Robinove veci. Čo znamená, že musím pol šatníka zbaliť. Nevypláca sa byť handrová čórka.

    Cestou do práce sa zastavím v jednej kaviarni pre kávu a nejakú plnenú žemľu. Výživné raňajky ako sviňa, ale mám svoj prísun kofeínu! Netrvá to dlho a už som v práci. Môj plán je vybaviť všetko potrebné a potom zmiznúť. Dôjdem ku kancelárii a už sa nadychujem keď v tom…
    „Je porada, v zasadačke 418. Tu máš podklady.“ Strčí mi asistentka papiere do ruky. Do čerta! To si nejaký blb zmyslel, že teraz bude porada?! Napochodujem tam ako tornádu, ktoré ale rýchlo skrotne, keď zistí, že za čelom stola sedí generálny riaditeľ. Dofrasa! Mne home office nie je súdený!

    Po skoro troch hodinách sa objaví sloboda. Vypadnem z tej miestnosti ako namydlený blesk. V kancelárii vybavím pár hovorov. Presmerujem pracovný telefón na mobil. Zoberiem si všetko čo potrebujem a zbalím sa. Mohol by som upiecť škoricové sušienky. S kúskami čokolády. Snáď má Darius rád škoricu. Vlastne mi toho o sebe povedal dosť ale nepovedal mi či má alebo nemá rád sladké. Aká je jeho obľúbená farba. Aj keď táto otázka je momentálne nonsens, keďže nevidí. Zatnem ruky v päsť. Ako do kelu vyriešim tú jeho slepotu?! Musím ho dostať k doktorke. Už som si od nej našiel štyri správy s tým, že sa s Dariom mám zastaviť čo najskôr. Ako ho tam mám dostať? To je niečo nad čím nebudem rozmýšľať v práci, keď už môžem byť na ceste do Jade Wolf. Za moment už vybieham z budovy a mierim si to k autu. Všetko hodím na sedadlo spolujazdca a vyrazím preč z tej pekelnej jamy.

    Najskôr sa zastavím v obchode a nakúpim. Cestou už stíham vybaviť tri telefonáty a ďakujem tomu, kto vymyslel to božské zariadenie, aby sa dalo telefonovať v aute. Už žiadna pokuta za mobil pri jazde! Znova mi niekto volá ale pre zmenu to je muž mojej sesternice.
    „Čau Nicku, čo potrebuješ?“ , opýtam sa hneď ako to dvihnem. Väčšinou mi volá Lola, takže som celkom zvedavý čo sa deje.
    „Ahoj, Josh. Máš chvíľu?“, na jeho hlase číham, že niečo nie je dobre. Váhavo mu teda odpoviem, že som voľný. „Uf, vďaka. Potrebujem pomôcť. Lole bolo zle, musel som ju odviesť do nemocnice. Dostala mononukleózu.“ Panebože, to je zlé. Prepadáva ma starosť o ňu. Teraz rozhodne nemôžem odmietnuť im nejako pomôcť. „Chcel by som ťa poprosiť, či by si išiel pre dvojčatá. Sú v škôlke.“ O-môj-Bože. Prejde mi hlavou a útrpne vzdychnem. Z hovoru sa ozve guľomet prosenia a prehovárania. Tie dvojčatá sú ako zrozenci pekla! Ale čo môžem robiť? Takže sorry Dariusi, sušienky nebudú.
    „Fajn.“ Vzdám to a stáčam to smerom kde sa nachádza škôlka. Uprostred siahodlhého ďakovania mu to zložím. Aspoň, že vie, že jeho deti sú monštrá. Ani nie za päť minút mi volá Nicole. Moja drahá sestrička. Dvihnem to a skoro sa vybúram keď sa ozve…
    „Robíš si prdel?! Kedy si mi to ksakru chcel povedať?!“ Absolútne nechápem.
    „Čo sa stalo?“
    „Že čo sa stalo?! Rozišiel si sa s Robinom! To sa stalo! Prečo sa to dozvedám posledná?!“ A čo som mal? Poslať hromadnú správu?
    „Povedal som to iba rodičom a to tiež len preto, že mi mama volala ohľadom tej oslavy. Vieš, aby sa zbytočne nerátalo aj s ním. Navyše mi prišlo blbé to vypisovať celej rodine na whatsappe. Radšej nech to roztrúbi mama alebo to poviem každému na oslave kto sa opýta tú sprostú vetu, kde je Robin? Chápeš?“ Snažím sa jej vysvetliť.
    „Mne si ale správu mohol poslať…“ozve sa urazene Nicole. Prevrátim očami a ešte zakrútim hlavou.
    „Možno ťa poteší, že ma karma za to práve vytrestala tým, že idem pre satanovic dvojičky.“ A ako očakávam, v interiéry auta sa ozve hurónsky smiech.
    „Tak ti treba, bro!“ a s tým zavesí. Akurát včas lebo zastavujem pri škôlke.

    Som rád, že som gay. Som rád, že ak si budem chcieť nejaké dieťa adoptovať tak si ho môžem vybrať. Dočerta. Už som bol s tými parchantami všade! A nie je na nich ani známka únavy. Za to ja by som sa najradšej zvalil do postele. Najlepšie do Darovej postele. Akože, nechcem sa hrnúť z jedného vzťahu do druhého. Nie je to správne. Ani zdravé. A ani neviem či by Darius stál o nejaký ten vzťah. Aj keď vyzerá, že je tomu naklonený. Aj keď čo ja viem… možno tá pusa na dobrú noc bola len taká nezáväzná. Možno to celé beriem až príliš vážne. A možno by som si mal s ním sadnúť a porozprávať sa inak ma trafí z tohto premýšľania. Pozriem na dvojčatá ako si kreslia na konferenčnom stole. A skoro infarkt dostanem keď zistím, že ony si skutočne kreslia na konferenčnom stole! Bez papiera! Tak to nie! Pekne a promptne ich zbalím, zavolám ich babičke a len jej oznámim, že jej doveziem vnúčence. A potom pôjdem k Dariovi! Nič mi v tom už nezabráni, však iba kvôli nemu som si snažil zobrať trocha voľna. Vyjdeme z bytu a tie deti sú ako odtrhnuté z reťaze. Už si pripadám ako nejaký neurotik čo furt hučí po deťoch. Ale keď to sa inak nedá! Mám plné ruky ich vecí, ony sa tu okolo mňa naháňajú a mňa ide poraziť! „Decká už dosť! Ešte spadnete!“ A čo čert nechce, zrazu si len uvedomujem, že som sa asi s tými schodmi prerátal a letím luftom. Smerom k zemi. Takže automaticky vystriem ruky, aby som si nerozbil hubu. Lenže keď pod pravým uchom počujem prasknutie a v tom istom momente cítim úkrutnú bolesť v celom ramene a aj ruke tak … ja neviem… toto sa fakt môže stať iba mne. Ostávam sedieť na zemi a dusím v sebe všetky tie nadávky čo by som najradšej vykričal. Aspoň, že tie dve už sú ticho a len na mňa čumia. A asi to musel byť poriadny hrmot keď aj susedia sa išli pozrieť čo sa deje.

    „Máte zlomenú kľúčnu kosť.“ Oznámi mi doktorka. Tak to je paráda. Toto je úžasné zakončenie dňa! Za čo ma život trestá? Nič zlé som nespravil! Medzi dverami stojí môj otec a usmieva sa takým tým vševediacim úsmevom. Má na to právo. On si vďaka dvojičkám minulý rok zlomil nohu. Doktorka mi teda ruku spevní do popruhov, vypíše mi recept na nejaký ten utlmovák bolesti a pošle nás preč.
    „Tak poď, ideme domov.“ Povie otec a chytí ma za zdravé rameno. Najradšej by som zaliezol k sebe domov. A aj som ho skúsil prehovoriť, aby ma tam odviezol ale je tak nekompromisný! Vytiahnem mobil, pozriem na popraskaný display a pokúsim sa ho odomknúť. Asi som naňho poriadne padol, keď sledujem ako zle reaguje. Ani sa neviem doňho dostať. Takže nemám ako zavolať Dariovi. Ani do práce. Môžem len sledovať ako mi na obrazovke naskakujú správy. V tom mi ho ale otec vytrhne z ruky a hodí ho niekam dozadu do auta. „Si v rekonvalescencii. Žiadna technika, iba relax.“
    „To nemyslíš vážne…“
    „Aj tak ho máš pokazený.“ Pravda. Na to nemám čo iné povedať. Asi toľko k peknému večeru s Darom, prípadne aj s Mahou. Toto je ako zákon schválnosti namazaného chleba. Vždy spadne na natretú stranu…

    +4 se toto líbí

Josh Prescott

Lišák

“Bez práce nie sú koláče!”

stav uživatele 183 / XP
Příležitostný hráč

Přátelé

Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo

Média

Fotky
Videa

2016 - 2019 © Shadowhunters RPG