Profile Photo

Josh Prescottoffline

  • Civil
  • 296

    XP

  • 0

    Questů

  • 256

    Návštěv

  • Josh Prescott

    před 1 měsícem, 1 týdnem
    1.11.2019

    Ako to len povedať. Strážiť deti počas koledovania je v pohode. Ale keď sú nadopované cukrom… to už tak v pohode nie je. Ani neviem kedy som prišiel k Dariovi. Zhodil som kostým princa a padol do postele ako kameň. Ráno som vstal o niečo neskôr. A cítim sa rozbitý ako cigánska hračka. Ale vstať musím, pretože potrebujem vybaviť jedno poistenie sesternici. Tak som teda vyrazil s tým, že som Dariovi sľúbil, že sa brzo vrátim. Chcem dneska niečo uvariť, prípadne aj upiecť. Ono, keď si spomeniem ako sme oslávili predhalloweensku noc tak … zopakoval by som si to. Možno dneska.
    Všetko som vybavil aj som sa z toho tešil, lebo mi ostal čas na nákup. Lenže pokazil to fakt, že mi niekto nabúral auto. Preliačené dvere na aute a aj blatník. V tomto New York neznášam! Ľudia tu totiž nevedia jazdiť. Neostávalo mi teda nič iné ako odviesť auto do servisu a ešte dám Dariovi vedieť, že sa zdržím. V kabáte, rifliach a ľahkom svetri šedej farby som nastúpil do toho svojho chudáka. Cestou som počúval ako je blatník tak zdeformovaný, že sa dral o pneumatiku. Moje milované auto! Auto nakoniec ostáva v servise. Najradšej by som tomu dotyčnému vykričal do ksichtu, že je chuj. Na tomto pocite frustrácie mi vôbec nepomáhalo to, že ma Richard má odviesť domov. Radšej by som išiel metrom. Dokonca aj pešo by to bolo fajn. Ale Rita si vzala do hlavy, že sa máme uzmieriť. Lenže ja nemám záujem. Však, dopekla! Môj vlastný brať stojí na strane Robina! Fajn, beriem, že sú kamoši z vysokej. Vlastne sú BFF. Robin mu dokonca išiel za svedka na svadbu. Lenže aj napriek tomu všetkému by mal aspoň Richard akceptovať, že sme sa rozišli! Najlepšie by bolo ak by to akceptoval aj Robin ale to by bol ten svet až moc dokonalý.

    Takže cesta autom je pomerne tichá. O čom sa mám s ním baviť? Poslednej dobe sa to vždy stočí k tomu, že na seba štekáme. Frustrovane si povzdychnem a čumím radšej von oknom.
    „Nevzdychaj.“ A je to tu…
    „Nestaraj sa.“ Rich začína chytať bordovú farbu.
    „Vieš čo, ty zasran? Nebudem sa starať keď prídeš s plačom, že ťa odkopol tam ten pablb.“
    „Aj keby sa to stalo tak za tebou rozhodne nepoleziem.“
    „Hej, pretože moc dobre vieš čo ti poviem.“
    „Radšej sklapni…“
    „Urobil si chybu. Kvôli pubertálnym hormónom si zahodil svoj vzťah!“ Tak a mám toho dosť!
    „Drž už hubu! Vieš hovno o tom aký som mal vzťah a vieš ešte väčšie hovno o tom terajšom!“ A už na seba znova štekáme. Paráda…
    „Viem toho dosť! V žiadnom vzťahu to nie je ideálne ale ty sis povedal, že to radšej ukončíš než aby si sa snažil!“
    „Ja som sa snažil! A snažil som sa sakramentsky dlho! Keď ti to celé tak vadí, tak začni s Robinom chodiť ty!“
    „Si jak malé decko a vôbec si sa nesnažil! Si naňho vysadený odvtedy čo si kúpil byt! Celé sa to motá len okolo sprostého spoločného bývania!“
    „A čo čakáš?! Po piatich rokoch mohol byť aspoň schopný sa so mnou o tom baviť! A nie…“
    „Však teraz sa s tebou chce baviť!“
    „Ale až teraz, keď sme sa rozišli! Na to už jednoducho nervy nemám!“
    „Strašne to dramatizuješ!“
    „Sklapni!“
    „A ešte sis narazil aj nového borca! Dosť skoro, nemyslíš?!“
    „To je moja vec kedy si niekoho narazím!“
    „Fajn, potom za mnou nelez!“
    „Neboj sa, nepoleziem!“

    Konečne ma vyhadzuje doma. Ani som nemal chuť mu vravieť, aby ma hodil k Dariovi. Navyše, si aj tak potrebujem zobrať pár vecí. Vystúpim z auta a zavriem za sebou dvere, ešte ale počujem ako sa spúšťa okienko tak sa otočím. Čo zas chce?
    „V tom obchode oproti majú bio chia semienka?“ Ježiš, to jeho bio. Prevrátim očami tak aby to videl.
    „Asi hej. Neviem, mne stačia aj obyčajné ne-bio chia semienka.“ Odseknem. „Jo a Rite som kúpil to prestieranie na stôl čo chcela. Pôjdeš si hore pre to alebo to donesiem budúci víkend?“ Zatvári sa neskutočne otrávene.
    „Budúci víkend.“
    „Fajn, tak čau.“ Odpoveďou mi je zvuk zatvárajúceho okienka. Môžem ho opľuť! Vojdem do baráku a privolám si výťah. Za chvíľu som na svojom poschodí a odomykám byt. Čo? Vidím, že v obývačke hrá telka. Zamračím sa nad tým a zakrútim hlavou.
    „Som rád, že si našla kľúče, Nicole. Darius by mal určite radosť, kebyže mi musí znova meniť zámok. A nabudúce daj vedieť, že sem ideš, aby som nemusel ísť s Richiem v aute.“ Odseknem smerom odkiaľ počujem zvuk televízora. Začnem si vyzliekať kabát, keď počujem za sebou kroky. Zakrútim nad tým hlavou. Nicole je niekedy vážne divná. Zavesím si kabát na vešiak a otočím sa. Vlastne tú otočku ani nedokončím a schytám takú ranu až sa mi zatočí hlava. Navyše to bolí jak čert! Čo to dopekla je?! Ani sa nestíham zorientovať a už ma chytia dve silné ruky a mrsknú so mnou o zem. Od bolesti hlavy až k vyrazenému dychu. Lapavo sa snažím nadýchnuť a pritom sa pozriem hore. Srdce mi doslova vynechá niekoľko úderov, pretože nado mnou stojí Robin. Ako keby som ho tým rozhovorom v aute privolal. Konečne dostanem do pľúc vzduch a spolu s tým ako keby sa mi znova naštartovalo srdce. Automaticky začnem od neho cúvať. Moc možností nemám, keďže som na zemi.
    „Takže sa volá Darius. Hm, no čo? Je to s ním lepšie?“ Ide z neho vážne strach. Desil by ma aj keby mi nedal ranú jak hrom. „Chcel som sa s tebou iba porozprávať.“ Nakloní sa viac ku mne a ja sa zamračím.
    „Tak to máš dosť zvláštny spôsob rozprávania.“ Odseknem a cítim príšernú bolesť pod pravým okom. A keď tak pozerám… mal som asi ostať ticho. Schmatne ma za sveter tak rýchlo, že nemám ani šancu sa mu vyhnúť. Pritiahne si ma k sebe a jednou rukou chytí pod krk. Má silní stisk a tak ho za tú ruku chytím. Cítim ako mi krk viac stlačí a mne sa nedostáva kyslíku.
    „Prepáč. Vážne mi to prepáč ale pochop, že ty si mi nedal inú možnosť.“ Syčí mi do tváre. Snažím sa dostať do seba aspoň trochu vzduchu ale bez úspechu. „Ja ťa skutočne milujem. A chcem byť s tebou a ty to určite chceš tiež. Tak prestaň blbnúť.“ Niečo sa mi podarí zachrčať a tak ma pustí. Hneď sa rozkašlem a snažím sa nabrať chýbajúci vzduch. Si robí srandu?! Znova sa začnem plaziť od neho ďalej.
    „Choď… do… čerta…“ Dostane zo seba. To, že robiť zo seba hrdinu sa nevypláca zisťujem okamžite, keď mi vrazí ešte jednu. Dofrasa. Už viem prečo som sa nikdy nebil. Boli to ako hovado. Robin na mňa začne kričať a nemá práve najslušnejší slovník. Chce ma dobiť ako žito? Sledujem ho ako besní. Takého som ho ešte nikdy nevidel. Snažím sa od neho dostať čo najďalej ale hneď ako sa pohnem tak ma prebodne tým najhnusnejším pohľadom, aký som kedy videl. Vystrelí ku mne a nejako sa mi podarí mu vyhnúť. Dokonca sa dostanem aj na nohy ale to nemá dlhé trvanie, pretože ma znova chytí a kopne ma kolenom do brucha. Ani z ďaleka to nie je vyrovnaný súboj. Však do pekla ja som oproti nemu polovičný! Znova so mnou šmarí o zem. Postaviť sa už nepripadá do úvahy a Robinovi sa už asi nechce skláňať. Tak začne do mňa kopať. Počujem ako supí a nadáva. Tie dve rany boli sila ale toto… už to ani nepočítam. Ani netuším kde to všade bolí, pretože to bolí úplne všade. Točí sa mi hlava, začína sa mi horšie dýchať a v puse cítim krv. Matne si uvedomujem nejaký hrmot, buchot a krik. Až príliš moc to bolí na to, aby som vedel vnímať niečo iné. Z ničoho nič kopance ustanú a mne sa podarí otvoriť oči. Ani neviem kedy som ich zatvoril. Vidím ako Robin leží na zemi a nad ním je Richard. A Richard sa s ním nesere. Pár rán schytal aj on ale inak to vyzerá, že sa mu darí vymazať Robinov ksicht. To je mi ale teraz úplne jedno. Príšerne ma bolí hrudník. Skúsim sa nadýchnuť ale zisťujem, že to nejde. Pri ďalšom pokuse o nádych sa rozkašlem a vidím ako na zem začnem prskať krv. Dosť krvi. Dofrasa, nemôžem dýchať. Hentí dvaja sa stále mlátia a ja začínam prepadať skutočnej panike. Pokúsim sa na Richieho zavolať lenže vyjde zo mňa iba chrčanie. Evidentne tento zvuk stačil na to, aby sa brat na mňa pozrel. Necháva Robina tam kde je a vrhá sa ku mne. Neviem sa skoro vôbec nadýchnuť.
    „To bude dobre Joshi. Uvidíš, budeš okej. Budeš v poriadku. Budeš…“ Moc ho nevnímam. Vlastne celkovo moc nevnímam. Bolí ma všetko. Nemôžem dýchať a z pusy sa mi valí krv.
    Zachytím ako ma niekam prenášajú. Podľa pachu dezinfekcie usudzujem, že sú to záchranári. Príde mi, že to celé trvá nekonečne dlho. Sem tam zachytím Richieho pohľad plný strachu. Naposledy sa takto na mňa pozeral, keď sme boli malí a išli sme na koňoch. Mal na mňa dávať pozor ale moc som mu to neuľahčoval, pretože som ho neposlúchal. Takže som vtedy zletel dole z toho obrovského zvieraťa a mal som otras mozgu. Jo, vtedy bol strachom bez seba. Neskutočne sa o mňa bál. A teraz keď ho tak vidím tak sa mi z oči spustia slzy. Chcel by som sa mu ospravedlniť za všetko. Lenže nemôžem. Matne si uvedomujem, že mi Richie utiera slzy a šepká mi slová útechy. Hovorí, že to bude dobré. Že budem v pohode. Všetko to čo potrebujem počuť. Alebo skôr čo potrebuje počuť on.
    „Rodičia sú už na ceste. Aj Nicole príde. Jamie tiež. Budeme tu všetci. Určite príde aj Darius. Uvidíš, nebudeš tu sám. Sľubujem, bráško.“ Šepká mi to ako mantru a ja som za to rád. Počujem na jeho hlase, že tiež plače. Neviem si spomenúť kedy som ho videl naposledy plakať.
    Konečne sa dostaneme do nemocnice. Už skoro nevnímam. Bolesť už je skôr taká tupá. Možno som si na ňu už zvykol. Stále sa snažím držať pri vedomí aj keď sa mi chce neskutočne spať. Cítim ako mi Richard drtí ruku. Nie som ani schopný mu ten stisk opätovať. Preberajú si ma doktori a asi sa tvária vážne. Neviem to presne posúdiť.
    „Na operačný sál! Okamžite!“ Niekto zakričí. Richardova ruka mizne a ja v panike po ňom tápem pohľadom. Vidím ako stojí uprostred chodby. Sám. Opustený. Znova začnem plakať a plačem až kým má neuspia.

    +2 se toto líbí

Josh Prescott

Lišák

“Bez práce nie sú koláče!”

stav uživatele 296 / XP
Příležitostný hráč

Přátelé

Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo

Média

Fotky
Videa

2016 - 2019 © Shadowhunters RPG

Přihlaste se

nebo    

Forgot your details?

Vytvořit postavu