Profile Photo

Josh Prescottoffline

  • Civil
  • 296

    XP

  • 0

    Questů

  • 256

    Návštěv

  • Josh Prescott

    před 2 týdny, 3 dny
    21.11.2019

    Ráno sa zobudím polámaný ako keksík v zadnom vrecku nohavíc. Nikam sa mi nechce ale potrebujem na chvíľu z tadiaľto vypadnúť inak už ma vážne porazí. Pomaly vstanem, spácham rannú hygienu a potom sa nejako navlečiem do oblečenia. Sakra, nech už mám zahojené tie rebrá, pretože je to na hovno keď sa nemôžem poriadne hýbať. Ale tá mastička od Dariusa funguje super. Jazva je úplne zacelená. Napíšem správu Nicole, že si prídem pre toho medveďa, ktorého mi kúpil Paul. Zabalím sa do tmavomodrej bundy a vypadnem z bytu.

    Chytím si nejaký taxík, pretože na šoférovanie sa ešte vážne necítim. Taxikárovi nadiktujem adresu a znechutene sa pozriem na interiér auta. Preboha, tých žuvačiek tu je… radšej začnem sledovať ulicu za okienkom. Stále premýšľam nad tým čo sa stalo. Pretože celé je to naprd. Celá táto situácia je naprd. Ako mám sakra spracovať fakt, že Darius je vlkolak?! A ako mám spracovať informáciu, že zabil svojho prvého frajera?! Okej, v tomto už preháňam… technicky vzato, nechodili spolu. Ale zabil ho. Zabil ho preto lebo zabíjal. A Lexa zabíjal preto lebo mu hráblo po tom čo ho Darius premenil. Ale Darius ho premenil lebo bral drogy. A drogy bral preto lebo jeho mater je suka. No a teraz okolo mňa chodí po špičkách ako keby čakal kedy vybuchnem. Alebo čaká, že si zbalím to kvantum vecí čo som si k nemu už stihol nasťahovať. Keď si to tak vezmem, tak je dosť absurdné, že som sa k nemu nasťahoval. Pred tým sa mi do môjho bytu nechcelo preto, lebo okolo neho oxidoval Robin. Teraz sa mi tam nechce preto, čo sa tam stalo. Mamka si môže tvrdiť koľko chce, že to tam vydrhla… tú krv tam budem vidieť stále. Zatrasiem hlavou, aby som vyhnal tie spomienky z hlavy. Navyše je to momentálne nepodstatné vzhľadom k situácii. Fakt neviem ako sa mám k tomu celému postaviť. Teda…hej snažím sa správať v pohode. Nechcem aby sa Darius cítil ešte viac zle, než sa pravdepodobne cíti. Do kelu, však keď sa mi priznával tak mal slzy na krajíčku! A pritom, keď si to celé zrekapitulujem, už asi po tisíci raz, tak za to ani moc nemohol. Teda, jasne, bol to on kto ho premenil a potom zabil. Ale sakra… kto premení svoje štvorročné dieťa na vlkolaka?! Kto ho potom čo zabije kamoša/frajera, pošle do armády?! Sakra, kebyže niekoho zabijem tak moja matka by ma do armády neposlala. Zobrala by lopatu a pomohla by mi zakopať mŕtvolu. Určite by ma dirigovala ako správne vykopať hrob.

    Ani neviem ako ubehla cesta a taxík už zastavuje pred domom mojich rodičov. Halloweenska výzdoba je preč. Neostalo po nej ani pamiatky. Škoda… bolo to majstrovské dielo. Vystúpim z auta, zaplatím a pomalým krokom dôjdem k domu. Keď otvorím dvere tak ma najskôr pozdraví Rufusov štekot a potom vôňa jedla z kuchyne. Takže mamka je doma. To mi tak pripomína, že som mohol zobrať jeden z tých ôsmych koláčov čo som napiekol. Vlastne, do Dariovej chladničky sa už toho veľa nezmestí, lenže pečenie je momentálne to jediné čo môžem robiť, aby som sa zbavil stresu. Vyzujem si tenisky, vyzlečiem bundu a pozriem na schody z kadiaľ schádza obrovský, plyšový medveď. Jediné čo je z Nicole vidno sú ruky, ktoré medveďa nesú a nohy. Vyzerá to celkom komicky a mňa to donúti sa po dlhšom čase úprimne usmiať.
    „Ahoj zlato, napiekla som čerstvý chleba a urobila som zapekané cestoviny. Zoberieš si ich, aspoň nebudete musieť s Dariusom variť.“ Spustí na mňa mamka hneď ako vyjde z kuchyne. Žiadna otázka, či chcem alebo nechcem. Proste mi to zabalí a hotovo. Medzitým mi Nicole doslova hodí medveďa k nohám, pričom je celá zadýchaná z toho ako ho vliekla.
    „Na, tu máš toho obra. Kúp mi takého k Vianociam, parádne sa po ňom váľa. A keď spomíname Dariusa, tak ho priveď na večeru konečne. Musíme ho zasvätiť do rodinného kruhu, albumov, videí a všetkého trápneho čo sa týka tvojej osoby.“ Povie moja mladšia sestrička a v očiach jej hrajú všetci čerti. Neviem či Darius o niečo také stojí. A chcem ho po tom všetkom sem brať? Asi chcem. Milujem ho. V hlave sa mi zas všetko dookola prehráva a začínam sa cítiť zúfalo, frustrovane, nahnevane…
    „Všetko v poriadku, zlato?“ Opýta sa ma mamka. Pozriem sa na ňu a vidím v jej očiach starosť. Asi sa tvárim dosť zúfalo, keď sa ma to pýta.
    „Niečo sa medzi vami dvoma stalo?“ Opýta sa hneď na to Nicole. Fakt musím vyzerať zúfalo. Zdrapnem toho obrovského medveďa, ako tak ho odvlečiem ku komore pod schodmi a otvorím dvere. Celkom agresívne vyhádžem pár kabátov a napchám tam najskôr plyšáka, a potom seba. Matka a sestra to sledujú mlčky, pretože toto som už veľmi dlho nespravil. Zabuchnem za sebou dvere, zaborím ksicht do medveďa a začnem doňho kričať. Vďaka látke, vate a bohvie čoho všetkého, čo je v tom medveďovi, je môj krik tlmený. Neviem ako dlho som namačkaný v tej komore. Neviem ako dlho tam vreštím. Ale je mi lepšie. Keď to zo seba dostanem všetko von, tak sa len opriem bradou o tú obrovskú hračku. Darius je vlkolak. S tým sa zmierim. To že existujú vlkolaci, upíry a čarodejníci… fajn aj na toto si dokážem zvyknúť. To že niekoho zabil… je to bývalý vojak, takže s tým som rátal. Lenže Lexa bol jeho priateľ. Povzdychnem si a pevne zavriem oči ako ma zabolia rebrá. Popravde… za všetkých tých okolností, ktorým bol Dar vystavený… by som spravil to isté ako on. Potom všetkom sa ani nemôžem diviť, že má v hlave guláš ohľadom svojej orientácie. Začnem rukou šmátrať po kľučke. Takže jediný problém teraz je, že okolo seba chodíme po špičkách. Podarí sa mi otvoriť dvere. V tom momente vypadnem von aj s medveďom. Syknem ako ma zabolia rebrá a postavím sa na nohy. Mamka medzi tým vyjde z kuchyne a utiera si ruky do utierky.
    „Mám zavolať doktorovi Grantovi?“ Odfrknem si.
    „Nepotrebujem psychológa.“ Zavrčím na ňu. Hneď potom ale skrotnem, keď sa na mňa zle pozrie. „Mami, čo by si spravila ak by som niekoho zabil?“ Po tej otázke nadvihne jedno obočie a prezrie si ma od hlavy až po päty. Potom mlaskne.
    „Kde je Robinova mŕtvola?“
    „Pýtam sa hypoteticky.“
    „Aha, tak hypoteticky ti odpovedám, že mŕtvolu je dobré naložiť do kyseliny. Alebo by sme ju museli veľmi hlboko zakopať a zasypať vápnom.“ Takto má vyzerať materská láska!
    „Díky.“
    „Keď budeš chcieť pomôcť s plánom, tak daj vedieť.“ A s tým ide späť do kuchyne. Toto je matka! Takto to má vyzerať! Aj napriek tomu, že to postráda akýkoľvek morálny aspekt. Ale to je fuk. Medveďa nechám na zemi a idem za Nicole do obývačky. Žuchnem vedľa nej na gauč a sledujem ako sa hrá nejakú strielačku na playstationu. Tak si vezmem ovládač a pridám sa k hre.
    „Neviem si ťa predstaviť, že by si niekoho zabil.“ Ozve sa po chvíli Nicole. Asi ju už nebaví mlčky hrať.
    „Prečo?“
    „Ty sa taký… ako by som to povedala… si ako krehká kvetinka.“ Prosím?! Prudko sa na ňu otočím a nadychujem sa k odpovedi. „Nemaj rapla. Chcem tým povedať, že si ten typ čo sa o všetkých stará viac než o seba. Vďaka tomu potom mame pocit, že ťa musíme chrániť.“ Snaží sa vysvetliť. Zamračím sa nad tým. Takže takto to je? Majú pocit, že ma musia chrániť? A má ten pocit aj Darius? Preto sa správa tak ako sa správa? Asi mám dosť zmätený výraz keď Nicole odloží ovládač a otočí sa ku mne čelom. „Neber to v zlom. Ani to neber, že si nejaká príťaž. Len proste keď si to tak vezmeš, tak mamka kvôli nám zabije kohokoľvek. Richie by Robina umlátil k smrti ak by si nebol v tak zlom stave. Jamie je síce pacifista ale pamätáš si aký bol po tom čo zomrela Pamela. Taťka by síce nezabil ale za to by zničil človeka inak. To mi pripomína, že určite už našiel niečo vďaka čomu si bude Robin želať, aby mu Richie vtedy prerazil hlavu. Takže dokopy sme taká malá rodinka psychopatov, ale ty si náš hlas rozumu. Ty si ten za kým pôjdeme pre útechu. Ty si ten kto nám pomôže naložiť mŕtvolu do auta a odviesť ju do betonárne.“ Lásky plne sa na mňa usmeje a pohladí ma po líci, z ktorého mi už pomaly mizne modrina. „Ty nestlačíš spúšť na zbrani. Ty nám tú zbraň zoberieš potom čo vystrelíme a objímeš nás.“
    „Radšej by som vám ju zobral ešte pred tým než vystrelíte.“ Odpoviem jej zamyslene. Rozhodne nechcem, aby sa ľuďom, ktorých milujem stalo niečo zlé. Nicole sa na mňa uculí a rozstrapatí mi vlasy.
    „K tomu ti nedáme možnosť, bro.“ Odpovie a zoberie si späť ovládač od plejka. Dofrasa. Desí ma predstava, že by sa niečo také mohlo stať. Ale… pokiaľ by za mnou niekto z nich prišiel s mŕtvolou… tak by som fakt tú mŕtvolu naložil do auta. Ale dostali by výplach žalúdka ako sviňa. Všetci. Aj Darius. Trochu sa zarazím.
    „A čo ty?“ Seba z toho monológu vynechala. Otočí sa späť na mňa a veľmi, veľmi zle sa na mňa usmeje. Trochu mi prebehne mráz po chrbte.
    „Daj mi možnosť a podrežem Robina ako prasa.“ A potom sa vráti k hre. Dobre, moja malá sestrička by rozhodne nemala sledovať násilie v telke. Zapriem sa do opierky gauča a trucovito zatnem čeľusť.
    „Ale aj tak nie som krehká kvetinka.“ Zavrčím a Nicole sa začne rehotať.

    se toto líbí

Josh Prescott

Lišák

“Bez práce nie sú koláče!”

stav uživatele 296 / XP
Příležitostný hráč

Přátelé

Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo

Média

Fotky
Videa

2016 - 2019 © Shadowhunters RPG

Přihlaste se

nebo    

Forgot your details?

Vytvořit postavu