Profilový obrázek

Kara LiaOffline

  • Víla
  • Aen Sídhe
  • 177

    XP

  • 0

    Questů

  • 172

    Návštěv

  • Profilový obrázek Kara Lia

    Kara Lia

    před 2 měsíci

    Postupne si uvedomovala, že jej správanie v Dumorte pred Min, Jasonom a tou upírkou, ktorá mieni mladej pijavici pomôcť, bolo naozaj nevhodné, ale nemohla sa zbaviť pocitu, že toto nechce. Nechce, aby sa Min sťahovala od nej preč, celkom jej v dome Daeminina oranžová hlava chýbala.
    “Možno by som mala napísať Jasonovi, ospravedlniť sa a požiadať o pomoc, aby som mohla pijavičkine veci odniesť do Dumortu,” vravela si ešte v noci predtým, než zaspala. Práve ležala v posteli, len mierne zakrytá tenkou perinou, aby jej nebolo priveľmi horko, ale ani zima a pozerala sa na strop nad sebou, kým taška so všetkými vecami, ktoré Min patrili a možno by ju potešili, ležala na nočnom stolíku vedľa jej postele. Zbalila tam hlavne oblečenie a knihy, rôzne herbáre, ale aj jednu inú knihu. Jej denník ešte z obdobia, kedy zisťovala, že Svet schovaný v tieňoch existuje a ona je jeho súčasťou. Dúfala, že by to mohlo mladej upírke trochu pomôcť, alebo by sa aspoň nemusela cítiť tak sama, ako sa vteda cítila aj Kara. Zaspala s o niečo menším kameňom výčitiek tlačiacim na jej hruď ako noci predtým, pretože si bola istá, že konečne spraví na svoje narodeniny, sté narodeniny, niečo správne, avšak nemohla čakať to, čo sa stalo.
    Zobudí sa na to, že sa nevládze poriadne nadýchnuť a okolo nej je priveľká horúčava než to, čo by cítila, ak by bolo jej celé telo prikryté perinou.
    Rýchlo otvorí oči, aby sa rozhliadla, ale izba je naplnená dymom, ktorý ju začína štípať v očiach, preto ich opäť rýchlo zavrie a cez nos a ústami si preloží tričko, v ktorom spala, nech sa dokáže normálne nadýchnuť a prestať kašľať. V hrudi ju od vdychovania dymu páli. Až v sekundu, kedy započuje, ako dole schodmi praská drevo ničené ohňom, si plne uvedomí situácie, v ktorej sa nachádza. Tašku s vecami pre Min narýchlo prehodí cez seba a naslepo sa rozbehne dole schodmi, pretože si netrúfala strácať čas tým, že by ešte u seba v izbe otvárala okno, nech sa môže plne a poriadne nadýchnuť.
    Na prvý problém natrafí celkom rýchlo. Zastavia ju plamene prichádzajúce z knižnice, v ktorej to vyzerá, akoby sa otvorili dvere do pekla. Iba okolo nich narýchlo prebehne, ani sa nesnaží vojsť dnu, pretože vedela, že budova, z ktorej si spravila domov, je celkom stará a tak aj malé zaváhanie môže znamenať stratu jej života. Do kuchyne sa radšej ani nepozrie, lebo aj kebyže ešte nie je zachvátená plameňmi, nie je odtiaľ žiadna možnosť úniku, preto pribieha až k schodom do skleníku, kde je vzduch o niečo ťažší. Najhoršie je na tom všetko sklo, ktoré je buď rozbité niekým úmyselne, alebo sa vplyvom tepla roztrieštilo a teraz sú kúsky skla rozprestreté po celej podlahe skleníka. Väčší kus skla, nech sa snaží hocijako jemno pomedzi kúsky bežať, sa jej zaryje do nohy, čo ju mierne spomaľuje.
    Nemá už čas zachraňovať žiadnu zo svojich rastliniek, zvláda si akurát otvoriť ťažké dvere, ktoré viedli k nej domov, a odkráčať posledných pár krvavých krokov od črepu v jej chodidle, než únavou dopadne v strede ulice na studený asfalt a začne doslova sýpať po čerstvom vzduchu. Spolu s jej dopadnutím na zem, sa ale aj celá budova za ňou zrúti a jediné, čo ostane jej očiam, keď sa otočí po nájdení druhého dychu, sú trosky. Budova sa prepadla do seba, strechu už nie je vidno a vonkajšie steny vyzerajú, akoby boli papierovou krabicou naplnenou vrelou vodou, ktorú sa snažia tak pevne v sebe udržať. Ak by čakala čo i len sekundu, ostala by tam ležať pod troskami a nikto by jej už nevedel pomôcť. Chvíľu jej trvá, než si uvedomí, čo sa stalo, než zaregistruje slová ‘Prac sa do Afriky, ty čierna kurva’ nasprejované na stene vedľajšej budovy, než…pochopí, že život medzi civilmi jej predsa len nebol nikdy súdený. Mala pár problémov, to áno, ale teraz stratila úplne všetko, do posledného dolára, do posledného lístočka rastlinky. Nemala s tým čo robiť. Opatrne si z nohy vytiahne kus skla, na ktorý stúpla ešte vo vnútri skleníka. So slovami ospravedlnenia roztrhne jednu z košieľ, ktorú mala pôvodne pripravenú pre nový upírsky prírastok do tohto otrasného sveta, Daemin, aby si nohu mohla obviazať, nech nejako vydrží, než sa dostane na dvor. Tašku s posledným majetkom, ktorý aj tak už nie je jej, vyhodí na plece a bez väčšej možnosti otočiť a vrátiť sa, cez seba prehodí ilúziu menej nápadnej osoby, aby sa mohla vydať k svojim koreňom, na Slnečný dvor.

    +7 se toto líbí
záhradničenie
95%
slušnosť
29%
ilúzie
50%
sarkazmus
99%

Přátelé

Profilový obrázek
Profilový obrázek
Profilový obrázek

Média