Profile Photo

Lyriaoffline

  • Víla
  • Seelie - Dryáda
  • 894

    XP

  • 7

    Questů

  • 93

    Návštěv

  • Lyria

    před 5 měsíci, 3 týdny
    Práve sa zvečerievalo a nad Centrál parkom sa rozprestrel krásni ohniví západ slnka. Lyria posledných niekoľko hodín hrala v parku la Lutne. Teraz ju ale zloží vyberie si civilské peniaze ktorými poslucháči odmenili jej hru z misky pred sebou a odchádza k najvyššiemu Dubu v Centrál parku, bráne do svojho domova. Pri koreňoch Duba si kľakne na kolená a otvorí veko truhlice ktorú sem asi pred dvomi rokmi zahrabala tak aby nad zemou zostalo len veko a dala sa ľahko otvárať. Odloží dovnútra lutnu aj časť peňazí, truhlicu zatvorí jej veko starostlivo zamaskuje a odchádza do mesta. /Dnes chcem stihnúť ešte niekoľko vecí/ usmeje sa a zamieri von z parku.
    Je už tma keď asi o hodinu neskôr vstúpi do civilského baru v pochybnej časti mesta. Sadne si k baru objedná si sódu a Čaká. V bare je dosť ľudí väčšina je pri bare a popíja. Pri jednej zo zadných stien ale sedí muž skrytý v tieni, piva pred sebou sa takmer nedotkne a pozoruje dianie v lokále pozorným pohľadom. Netrvá to dlho a k Lyirii si prisadne zhruba 23 ročný chlapík a premeria si ju pohľadom od hlavy po paty ako by bola iba kus dobytka. /Vyzerá to že dnes sa nebudem musieť ani snažiť. To zas bude nuda/ pomyslí si ale zároveň chalana obdarí koketný úsmevom a spýta sa. „Nekúpiš mi na pitie niečo silnejšie?“ Bol by to úbohý pokus keby sa snažila nadviazať normálny rozhovor ale bolo jasné o čo civilovi ide a Lyrii to výborne hralo do kariet. Nemusela sa ani snažiť a ten blbec jej praktici skočil rovno do pasce. Keď sám navrhbne aby išli niekam do súkromia, vezme ho Lyria za ruku a odvedie zadným vchodom do postrannej uličky osvetlenej len jednou omlátenou starou lampou. Hneď ako vide z dverí vezme Lyria medzi prsti trochu tmavozeleného prášku z vrecka ktoré jej vsí na krku, urobí ešte pár krokov otočí sa a fúkne ho civilovi priamo do očí. Civil okamžite zvreskne chitá sa za tvár a padá na zem, kde sa zvíja a kričí od bolesti. Lyria zatiaľ s úsmevom sleduje ako víly prach vypaľuje civilovi oči z hlavy.
    „Čo to tu máme?“ Ozve sa Lyrrii za chrbtom „Špinavá podsveťanka čo navyše porušuje dohody!“ Lyria sa otočí a vidí že v uličke stojí muž z baru ktorí sa skrýval v tieni. Má asi 30 rokov, je oblečený v čiernej koženej bunde, nohaviciach rovnakej farby na krku má červenú kruhovú runu a v pravej ruke drží dlhí meč. Lyria už počula o Lovcoch Tieňov ale toto je prvý ktorého stretla osobne. /Ak ho mám dostať musím nejako vypnúť svetlo a zabrániť mu aktivovať si nočné videnie./ Pomyslí si, obzrie si ho a zistí že stélu má na opasku na pravom boku a v hlave si dá dohromady plán. Lovec sa proti nej rozbehne a tne mečom vodorovne v úrovni ramien, chce jej uťať hlavu. Lyria spraví kotrmelec pod jeho mečom ocitne sa tesne za ním, spraví otočku, vezme mu z opasku stélu. Okamžiťe odskočí z jeho dosahu a hodí stélu do svetla ktoré vybuchne v spŕške iskier a uličku zahalí absolútna tma. Lovec okamžite siahne po stéle keď zistí že ju nemá zahreší a snaží sa dostať chrbtom k stene. Na to mu ale Lyria nedá príležitosť, Zodvihne zo zeme kus tehly rozbehne sa k nemu svojou plnou rýchlosťou a udrie ho po hlave. Lovec padne k zemi a nejaví známky života. Lyria si k nemu kľakne aby si vzala trofej zo svojho prvého súboja s Lovcom Tieňov, strhne mu z krku retiazku na ktorej visí strieborný prsteň s rytinou nejakého zvieraťa namiesto drahokamu a hľadá čo ďalej si môže zobrať. Lovec ale bezvedomie iba predstieral zatiaľ čo sa Lyria zaoberala prsteňom nenápadne vytiahol malú krabičku a keď sa k nemu znova nakloní vysype jej do tváre železný prach. Lyria sa zrúti na zem a na krátki okamih vníma len neuveriteľnú bolesť v hrudi a očiach. Keď zasa začne aspoň trochu vnímať vidí že Lovec stojí nad ňou a chystá sa ju doraziť. Vykopne obomi nohami a zasiahne obe jeho kolená s potešením zachytí zvuk lámajúcich sa kostí. Keď Lovec Tieňov dopadne na zem Lyria sa k nemu preplazí chytí jeho hlavu a mláti ňou o zem kým nezačuje ďalšie praskanie. /Musím čo najskôr vypadnúť./ Pomyslí si a pokúsi sa vstať, to sa jej ale nepodarí. Všetko okolo seba vidí akoby v hmle, každý nádych ju bolí akoby dýchala oheň a jej dych znie ako žblnkanie potoka. Dostala záchvat kašľa a vykašlala asi pol deci krvi. Keď to prestalo skúsila znovu vstať a teraz sa jej to podarilo, vyšla z uličky a dotackala sa smerom k Centrál parku. Keď sa Lyria dostala do parku mlela z posledných síl. Zatmievalo sa jej pred očami a len silou vôle sa nútila k ďalším krokom. /No tak, teraz to predsa nevzdám/ opakovala si ako mantru, ale jej telo jej vypovedalo službu Lyria sa zrútila v bezvedomý do trávy.
    +3 se toto líbí

Lyria

Dryáda

Carpe diem, bonum venandi

stav uživatele 894 / XP
Řadový kněz
Stopovanie
90%
Zvádzanie
75%
Boj
50%
Zabíjanie
70%

Přátelé

Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo

Média

Fotky
Videa

2016 - 2019 © Shadowhunters RPG