Profile Photo

Lyriaoffline

  • Víla
  • Seelie - Dryáda
  • 985

    XP

  • 7

    Questů

  • 236

    Návštěv

  • Lyria

    před 4 měsíci, 1 týdnem
    17.06 Lyria kráčala tunelom už dávno nepoužívanej podzemnej dráhy. V tejto časti osvetlenie už dávno nefungovalo a tak ďakovala duchom že bez problémov vidí po tme. Tieto tunely boli prelezené démonmi a pri minulej návšteve dokonca stretla zavrhnutého. Vtedy mala šťastie že s ňou bol jeden jej známy a mal po ruke instantnú pikantnú polievku. Ešte stále sa musela smiať keď si na ten súboj spomenula. /Hmm, sľúbila som mu že mu kúpim novú polievku. Nesmiem na to zabudnúť./ Pripomenie si s úsmevom a pokračuje ďalej. Ide stredom tunela aby ju nemohlo prekvapiť nič čo by na ňu číhalo a chcelo na ňu zaútočiť zo zálohy. Mala na sebe oblečené kapsáčové nohavice z pevnej látky a vestu z rovnakého materiálu všetko čiernej farby. Obuté mala vysoké kanady a na chrbte niesla batoh do ktorého si uložila svoje lieky a ďalšie veci ktoré by mohla potrebovať. Ozbrojená bola vreckom z vílým prachom ktoré si ako vždy zavesila na krk aby ho vždy mala poruke. Okrem toho mala na vnútornej strane ľavého predlaktia puzdro s nožom na opasku jej visela lovecká dýka s rukoväťou z parohu zo snežného jeleňa na pravom lýtku mala ďalší nôž a niekoľko ďalších niesla v batohu. Ďalej pokračuje k svojmu cieľu a pod nohami jej občas zaškrípu kamienky. Ruku má položenú na rukoväti svojej dýky a pozorne počúva zvukom okolo seba pre prípad že by začula kroky alebo nejaký iný zvuk pohybu ktorý by mohol znamenať nebezpečenstvo. Takto sa dostala až do slepej chodby kde sa spolu s jej kamarátom pobili zo zavrhnutým. Jeho bezhlavé telo stále ležalo na zemi. Prekročila ho a prešla až k hromade handier a ľudských kostí ktoré sem nanosili démoni. Znova ich prehrabala ale nič zaujímavé nenašla. /Ako som čakala./ Uškrnula sa a znova znovu začala prehľadávať steny slepej chodby. Pri hľadaný sa teraz už nespoliehala len na svoje zmysly ale aj a úlomok portálu ktorí tu minule našla. Prehľadávala jednu zo stien keď sa šarlátový krištáľ ktorý nosila na zápästí slabo rozžiaril. /Ah tak tu ta máme. Musí to biť chránené nejakou ilúziou. Ale našťastie viem ako cez ne prejsť./ Obidve ruky položila na stenu a sústredila sa na to čo vidí. Bolo ta rovnaké ako keď sa deti učia používať zrak. Pekne pomaly vidieť a prejsť jednu vrstvu reality po druhej. Atak pokračovať až nakoniec zostane len to čo je skutočné. V tomto prípade to bol ďalší tunel. Tento ale nepostavili civili. Bol to tunel vyrazený do zeme, z jeho stien trčali korene rastlín ktoré sa obtáčali o drevené trámy ktoré tunel podopierali. Očividne museli biť chránené nejakým kúzlom inak by sa už dávno zrútili pod váhou zeme a času. Ale tieto vyzerali bit stále pevné. /Výborne, ďalší dôkaz že idem správne./ Potešila sa Lyria a vkročila do tunela. /Každý vily dvor vlastní niekoľko portálov ktorých používanie má pod kontrolou vládca dvora. Tento portál sa z nejakého dôvodu prestal používať už pred dávnym časom. Takým dávnym že oficiálne ani neexistuje ale čo to mohlo spôsobiť?/ Lyria rozmýšľa nad týmito otázkami zatiaľ čo kráča starým tunelom a tak si skoro nevšimla to čo ležalo pred ňou na zemi a skoro o tú vec zakopla. Keď si ju všimla sklonila sa k nej a zistila že je to ďalšia kostra, vyvalila oči keď si uvedomila že to čo najprv považovala za zvyšky oblečenia sú v skutočnosti zvršky zbroje vílyeho rytiera. /Jeden z našich rytierov a niekto mu rozťal hlavu./ Skonštatovala v duchu keď si obzrela kosti. Vstala a išla ďalej. Pokračovala až na koniec tunela kde našla miestnosť ktorej jedna stena bola posiata šarlátovými úlomkami ako ten čo mala na retiazke na zápästí. Úlomky tvorili na stene kruhový obrazec ale na prví pohľad bolo jasné že niektoré chýbajú. Na podlahe miestnosti bolo deväť ďalších tiel. Teraz už spoznávala zbroje piatich rytierov ale nemohla prísť na to čo sú zač štyri ďalšie telá ktoré tam ležali. Prišla na to až keď sa bližšie pozrela na ich zbrane a našla na nich runy lovcov. /Muselo sa to stať veľmi dávno pred dohodami ešte v časoch keď lovili podsvetanov, možno počas nejakého konfliktu s vílami. Vtrhli sem pobili stráže a rozbili portál./ Hovorila si v duchu keď kontrolovala telá. /Ale som rozhodne rada že aj naši mali pár dobrých zásahov./ Pozrela na štyri kostry lovcov a uškerila sa. Potom prešla k stene do ktorej bol portál zasadený a skontrolovala škody. /Chýba niekoľko dôležitých úlomkov ale dúfam že budú niekde tu. Poobzerám sa./ Rozhodla sa a dala sa do prehľadávania miestnosti aj tunela. Hľadanie jej zabralo niekoľko hodín ale nakoniec našla všetky úlomky a zasadila ich na správne miesta. Nakoniec si nechala ten čo mala zo sebou a ktorý jej Jack pred pár dnami nabil magickou energiou. Zasadila ho na miesto a skontrolovala či sedí dobre keď bola spokojná trochu odstúpila a všetko prezrela ešte raz. /Zdá sa to biť v poriadku… Ohh, duchovia dúfam že to bude fungovať./ Pristúpila k portálu položila na ň ruky, aktivovala ho a prešla ním. Z ničoho nič sa objavila na svahu kopca zalesneného ihličnatými stromami a za chrbtom mala vážne starý smrek. /Ten strom musí biť druhá strana toho portálu./ Usmiala sa a pozrela si okolie kde to vlastne je. Nachádzala sa v údolí ktoré zo všetkých strán obklopoval hory a pod ňou sa rozprestieralo obrovské jazero s kamenistou plážou. „Zrkadlo snov. Dokázala som to!“ Radostne vykríkla a rozbehla sa dole zo svahu na pláž. Prišla až k vode kľakla si a vytiahla z batoha misku nabrala do nej vodu z jazera Lyn a odišla od vody trochu ďalej sadla si na kamenistú pláž a pozrela na vodu v miske. Ak sa jej napije lovec tieňov dostane horúčku, halucinácie a nakoniec zomrie. Ale na víly má voda z jazera Lyn iné účinky. Keď sa jej napijú upadnú do spánku a v snoch sa im zjavujú útržky minulosti a budúcnosti. Víly už storočia chodia piť zo zrkadla snov, ako jazero volajú a dúfajú že im to čo uvidia pomôže pri rozhodovaní v ťažkých situáciách. „Ukáž my čo môže priniesť budúcnosť. Ukáž my čo mám robiť.“ Zašepkala a obsah misky naraz vypila. Posledné čo cítila bol dopad na kamienky pláže ako upadala do spánku. Keď sa prebudila bola už noc. Lyria sa posadila a zložila sa hlavu do rúk, vo svojich snoch toho vydela mnoho a potrebovala o všetkom v pokoji porozmýšľať. Ale tu nie. Vrátila sa portálom do tunelov a odtiaľ domov. Tam sa oprela ostrom a ponorila sa do svojich myšlienok. Keď po niekoľkých hodinách vstala mala jasno v tom čo urobí. /Musím si pohovoriť s Aegonom./
    +6 se toto líbí

Lyria

Dryáda

Carpe diem, bonum venandi

stav uživatele 985 / XP
Řadový kněz
Stopovanie
90%
Zvádzanie
75%
Boj
50%
Zabíjanie
70%

Přátelé

Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo

Média

Fotky
Videa

2016 - 2019 © Shadowhunters RPG

Přihlaste se

nebo    

Forgot your details?

Vytvořit postavu