Profile Photo

Lyriaoffline

  • Víla
  • Seelie - Dryáda
  • 895

    XP

  • 7

    Questů

  • 95

    Návštěv

  • Lyria

    před 3 měsíci
    19.06 Bolo už ráno ale slnko ešte nevyšlo. Lyria sedela na lavičke v centrál parku a čakala na Aegona, s ktorým si včera v Pandemoniu dohodla stretnutie a objednala si u neho niekoľko vecí. Nečakala dlho keď v prítmí zbadala jeho postavu ako sa k nej pomalí blíži. Ani si k nej neprisadol len jej rýchlo podal malý balíček a spitál sa ako a čo chce urobiť. V Rýchlosti mu vysvetlila svoj plán nechala si vysvetliť cestu na podzimný dvor a potom sa rozišli. Lyria sa vrátila do lesa Fjoll aby sa uistila že ju nikto nebude sledovať. Zastavila sa hlboko v tieni ihličnatých stromov a skontrolovala obsah balíčka ktorý jej dal Aegon. Bola to malá krabička v ktorej bola uložená fľaštička a jednoduchá medená obrúčka akú nosili stovky nízko postavených vílých žien po celej Faerii. /Duchovia dúfam že to bude fungovať./ Odišla na svoju čistinu a zbalila si veci o ktorých si myslela že ich bude potrebovať, potom sa prezliekla do šiat aké nosili slúžky na dvoroch a vydala sa na cestu k jesennej pevnosti a mestu pod ňou. Prešla do sveta civilov a potom portálom ktorý našla v podzemných tuneloch. Vynorila sa na západnom konci zeleného pohoria a zvyšok cesty k pevnosti došla peši. Cesta jej ale aj tak zabrala väčšinu dňa a k bránam pevnosti prišla až pri západe slnka. Predtým než prišla k bráne si na pravý prsteníček nasadila prsteň čo dostala od Aegona a ktorý ochráni jej myseľ pred mentálnym útokom alebo čítaním myšlienok. /S týmto my nože vyliezť na chrbát dokonca aj Ava./ Zasmeje sa a zapletie sa medzi víly ktoré prechádzajú bránou pevnosti. „Prepáčte prišla som kvôli práci, koho sa mám spýtať či ma vezmú?“ Oslovila jedného zo strážnikov pri bráne. Ten si ju zmeral otráveným pohľadom akoby mal už po krk podobných otázok a nevedel sa dočkať kedy mu skončí služba. „Choď na prvé nádvorie a popýtaj sa po správcovi.“ Odpovedal strážnik ešte otrávenejšie a ďalej Lyrii nevenoval pozornosť. Tá prikývla a odišla hľadať správcu. Po ceste sa musela ešte niekoľko krát spýtať ale nakoniec správcu našla. Ten ju prijal do služby a pridelil ju do kuchyne. Ako miesto na bývanie dostala Lyria malú kuticu bez okien kam sa vošla akurát posteľ a malí stolík so sviečkou. Potom čo si odložila veci sa Lyria prezliekla do šiat aké nosili všetky slúžky na jesennom dvore a vrhla sa do práce v kuchyni. Tak veci rýchlo upadli do stereotypu. Lyria cez deň drhla riad a pomáhala s obsluhou pričom sa snažila upútať čo najmenej pozornosti a odpovedať na čo najmenej otázok. V noci sa ale vždy plýžila po chodbách pevnosti a robila prieskum terénu. Tak to išlo asi týždeň počas ktorého získala Lyr základnú predstavu ako to v pevnosti a sienach pod ňou chodí. Hradby a brány pevnosti boli vždy dobre strážené ale za jej múrmi nebola ostraha takmer nikde s výnimkou siení kde mala svoje izby šľachta a vládca Ulric. Jeden z vládcov jesenného dvora a momentálny pán pevnosti. Lyriin ciel. Tieto stráže boli vždy oblečené v zbroji a podľa rún ktoré mali na tvárach alebo rukách vytetované modrím atramentom sa dalo ľahko poznať čo sú zač. Predstavovali pre Lyr najväčšiu prekážku.
    Po niekoľkých dňoch sledovania a príprav si zobrala voľno a vrátila sa na zimný dvor a poslala správu Aegonovy že je pripravená tiež mu v ňom vysvetlila v čom je háčik a čo potrebuje. Netušila čo si vymyslí ako zámienku k návšteve a ani ju to netrápilo hlavné však bolo aby prišiel. O deň neskôr bola Lyr v kuchyni a drhla riady keď tam pribehol jeden zo sluhov a oznámil že na návštevu prišiel princ zo zimného dvora a preto sa má okamžite začať pripravovať slávnostná večera.
    6.07. Bola polnoc po večery. Lyria ležala vo svojej posteli a čakala na svoju príležitosť. Pri večery robila obsluhu a podarilo sa jej zaistiť aby sa Ulric napil vína do ktorého predtým naliala obsah fľaštičky ktorú jej aj s prsteňom zohnal Aegon. Bol to jed, nebol smrteľný ale spôsoboval paralýzu a tak nechával obeť bezmocnú. Jeho plné účinky sa ale dostavia až po niekoľkých hodinách. Keď mala Lyria pocit že prešlo už dosť času vstala a vyšla zo svojej kutice. Dostala sa až k dverám Ktoré viedli do siení šľachty. Ako vždy pri nich stály na Stráži dvaja členovia elitnej gardy dnes ale bolo niečo inak. Ich oči inokedy pozorné a ostražité boli sklené a prázdne. Lyr prišla priamo k nim a jednému zamávala rukou priamo pred tvárou, ani sa nepohol. Aegon zničil ich mysle, zo stráží zostali len prázdne schránky. „Toto si požičiam.“ Škodoradostne sa Lyr usmiala na jedného z nich a zobrala mu s poza opaska sekerku a nôž. Prešla dverami ktoré strážili a išla hľadať Ulricovu izbu. Nakoniec ju našla dosť ľahko. Boli to jediné dvere v tejto časti pevnosti pred ktorými stáli ďalšie stráže. Ale Aegion sa postaral aj o tieto a tak Lyr prešla dverami ktoré strážili už len bezduché schránky vílych rytierov. Potom čo vošla prekvapene nadvihla obočie. Izba mala niečo ako obytnú časť s pohodlným gaučom a krbom, vlastnú kúpeľňu a spálňu. /Toto že je izba. To je skôr bit./ Zakrútila hlavou a vošla do spálne. Ulric ležal na zemi vedľa postele a zrejme sa nemohol ani pohnúť. /Ah, takže ten jed zabral. Výborne./ Uškerila sa na Ulrica chladným krutým úsmevom z ktorého behal po chrbte mráz. „Nebojte sa vaša výsosť. Tento stav nebudete zažívať dlho, za chvíľu vás totiž zabijem.“ Zazrela vo vládcových očiach zúrivosť a nenávisť a vedela že v tejto chvíli bi jej mal jeho mentálny útok zničiť myseľ ale vďaka svojmu prsteňu nič necítila. Nevedela ale koľko toho ochranné kúzlo vydrží a tak Ulrica nakopla priamo do tváre. Vyšla z izby a do ohňa v obývacej časti dala nahrievať sekerku s nožom ktoré si požičala od stráži. Potom sa vrátila do spálne a chytila Ulrica za nohy a odtiahla do obývacej miestnosti tam ho posadila na stoličku tak aby sa hrudou opieral o operadlo a chrbát mal voľný. Išlo jej to síce veľmi ťažko ale nakoniec to zvládla. „Koľko to vážiš tonu?“ Spýtala sa ho posmešne keď už sedel. Nakoniec mu ruky priviazala k operadlu stoličky obišla ju a pozrela sa mu do očí. „Tak začneme. Nebojte sa bude to trvať iba dlho.“ Zasmiala sa a vtiahla zbrane z ohniska. Tešil ju výraz strachu vo vládcových očiach keď videl čo nesie . Zastavila sa za ním a do chrbta mu vyrezala niečo ako písmeno T potom ranu otvorila čím odhalila chrbticu a rebrá. Miestnosťou sa ozýval len praskot ohňa a zmučený dych vládcu. „Ale no táák hádam už nemáš dosť? Veď som ani poriadne nezačala.“ S týmito slovami zobrala sekerku a poodsekávala Ulricovy rebrá od chrbtice potom ich jedno po druhom zlámala aby sa dostala k pľúcam tie vyrezala a dala ich Ulricovy na plecia. Obišla stoličku a zahľadela sa vládcovi do zmučených očí. „Teraz budeš lietať ako orol. Pozdravuje ta Carmina.“ Na zem napísala jeho krvou odkaz tak aby sa na neho musel umierajúci pozerať. „Zrada sa neodpúšťa“ Potom so seba v kúpeľni zimila krv a prezliekla sa do čistých šiat. Opustila krídlo šlachty a išla do stajní kde vypustila všetky zvieratá. /Keď budú splašene pobehovať po nádvorí spôsobí to ešte väčší zmätok./ Potom stajne zapálila dobre sa ukryla na nádvorí a čakala. Keď sa oheň rozhorel a vypukol zmätok bez väčších problémov sa dostala z brán pevnosti do lesou a odtiaľ domov.
    +7 se toto líbí

Lyria

Dryáda

Carpe diem, bonum venandi

stav uživatele 895 / XP
Řadový kněz
Stopovanie
90%
Zvádzanie
75%
Boj
50%
Zabíjanie
70%

Přátelé

Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo
Profile Photo

Média

Fotky
Videa

2016 - 2019 © Shadowhunters RPG